Mgr. Klára Zubková, PhD.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú vo vojnových zónach a podávajú svoje vlastné svedectvá, ktoré častokrát pripomínajú výstupy zo spravodajských médií. Avšak nie vždy prezentujú pravdivý obsah, či nie vždy „bol som, videl som, zažil som“ znamená realitu. V nasledujúcich riadkoch by som vás rada oboznámila, kto sú influenceri, konkrétne vojnoví influenceri. Zároveň ako funguje propaganda v online priestore a akým spôsobom môžu byť influenceri jej nositeľmi. V neposlednom rade ako ich rozpoznať a ako sa pred nimi brániť.  

Kto vlastne sú (vojnoví) influenceri? 

Influenceri sú ľudia, ktorí majú vysoký počet sledovateľov na sociálnych médiách (napríklad na Instagrame, Youtube, TikToku…) a tým majú schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku. Podľa Divona a Krutröka (2025) konkrétne vojnoví influenceri predstavujú tvorcov obsahu na sociálnych médiách, ktorí sa nachádzajú v konfliktných zónach a prostredníctvom netradičných foriem komunikácie – napríklad prostredníctvom humoru, irónie, či využívaním memes – prilákajú veľké publikum.  

Vojnových influencerov môžeme rozdeliť: 

1. Celebrity-war influencers – ide o slávnych ľudí (napríklad hercov), ktorí využívajú svoju už existujúcu popularitu a menia sa na vojnových aktivistov (napríklad Sean Penn).  

2. User-war influencers – bežní ľudia, ktorí pred obsahom z vojnových častí, boli anonymní a ich sláva stúpla až po zverejnení tohto obsahu. 

Ako vyzerá obsah vojnových influencerov?  

Divon a Krutrök (2025) na základe analýzy takmer 100 videí z Ukrajiny opísali tri kategórie, ktorými tvorcovia zobrazujú vojnu: 

1. POV (pohľad z prvej osoby) – videá sú natáčané tak, aby divák nadobudol pocit, že sa sám nachádza vo vojnovej zóne. 

2. Vtipný (meme) obsah – zábery, ktoré vznikli vo vojnových zónach sú kombinované s trendovým vtipným (meme) obsahom. 

3. „Politainment“ (spojenie politiky a zábavy) – obsah je kombinovaný s vtipom, satirou a politickými komentármi, pričom často využívajú živé vysielanie na zbieranie finančných príspevkov od sledovateľov.  

Najnebezpečnejšie je práve živé vysielanie, vzhľadom na nárast podvodníkov, ktorí sa vydávajú za osoby, ktoré sa nachádzajú vo vojnových zónach len za účelom vylákania peňazí od sledovateľov. 

Prečo je tento obsah nebezpečný? 

Podľa Reuters až 54% ľudí globálne využíva práve sociálne médiá a videá ako zdroj získavania informácií. Zároveň na Slovensku klesla dôvera v tradičné médiá na 19%, čo je historicky najnižšia hodnota. Práve uprednostňovanie sociálnych médií a videí môže aj naďalej ovplyvňovať pokles dôvery v tradičné médiá (Egan, 2026).  

Náchylná je hlavne generácia Z, ktorá si často svoje politické názory formuluje práve cez digitálne platformy, pričom dáva prednosť „osobným“ formám komunikácie a dôvere jednotlivým tvorcom pred oficiálnymi zdrojmi informácií (Cyhvincev, 2026). Avšak to neznamená, že sa to netýka ostatných generácií. Staršie obyvateľstvo, ktoré sa do kontaktu so sociálnymi médiami dostáva pomerne neskoršie ako mladšie generácie, môže mať iné návyky pri overovaní informácií. To môže byť nebezpečné najmä pri obsahu, ktorý pôsobí presvedčivo, pretože jeho autor posúva informácie spôsobom „očitého svedectva“.  

Ako rozpoznať daný obsah a ako sa pred manipuláciou brániť? 

1. Všímajte si, kto obsah vytvoril. Skúste zistiť, či ide o nezávislého tvorcu, alebo o osobu, ktorá je prepojená na konkrétnu organizáciu, armádu, či štátne inštitúcie. Boichak (2023) upozorňuje, že práve prepojenie na štát je to jediné, čo sa daní tvorcovia môžu snažiť utajiť. 

2. Nedôverujte len emóciám. Videá, ktoré vyvolávajú silné emócie (ako napríklad smútok, hnev, či pobavenie) sú spravidla najúčinnejšie. Racionálne zmýšľanie vtedy ustupuje do úzadia a je jednoduchšie sledovateľa manipulovať.  

3. Pýtajte sa, čo chýba? Ak video ukazuje len útržok reality bez vysvetlenia širšieho kontextu, môže ísť o zámernú „normalizáciu“ konfliktu.  

4. Buďte opatrný pri žiadosti o peniaze. Pri zbierkach v online priestore (a najmä na sociálnych médiách) skontrolujte, či ide o overenú organizáciu, alebo či sa jedná o transparentný účet.  

5. Hľadajte viac zdrojov. V dnešnej dobe nestačí informácie čerpať len z jedného zdroja, a už vôbec nie, ak sa jedná o sociálne médiá. Overujte ich v tradičných, redakčné overených médiách.  

6. Nezabúdajte, že aj pravdivé video môže slúžiť propagande. Cyhvincev (2026) upozorňuje, že aj skutočné zábery môžu byť použité tak, aby vyvolali dojem, že vojna je jediné možné riešenie konfliktu.  

Vojnoví influenceri sú novodobým trendom sociálnych médií. Z jedného uhla pohľadu môžu priniesť cenné svedectvá o tom, čo sa deje priamo v centre bojísk. Avšak na druhej strane môžu slúžiť ako nástroj propagandy (a to už vedome, či nevedome) a na polarizáciu spoločnosti. Preto je dôležité pristupovať k danému obsahu s rozvahou, overovať zdroje a nepodliehať dojmu, že „vidieť na vlastné oči“ prostredníctvom online obsahu automatický znamená, že ide o celú pravdu.  

Zdroje: 

Boichak, O. (2023). Mapping the Russian Political Influence Ecosystem: The Night Wolves Biker Gang. Social Media + Society, s. 1–13. 

Cyhvincev, I. (2026). Warwashing ako inflyuenserský mechanizmus legitimácie voennej polityky v umovach platformizovanoi publichnoi sfery. Politychni doslidzhennya, č. 1 (11), s. 131–150.  

Divon, T., Eriksson Krutrök, M. (2025). The rise of war influencers: Creators, platforms, and the 

visibility of conflict zones. Platforms & Society, s. 1–18.  

Egan, J. (2026). Overview and key findings of 2026 Digital News Report. Reuters Institute. https://reutersinstitute.politics.ox.ac.uk/digital-news-report/2026/dnr-executive-summary#ftn7  

Tento príspevok vznikol s asistenciou AI. –