Je zrejmé, že práca so seniormi má svoje špecifiká, a to vyžaduje aj špecificky pripraveného lektora, ktorý pozná charakteristiky tejto cieľovej skupiny a metódy pre efektívnejšie učenie. Autorka Ko (2020) definovala niekoľko požiadaviek na osobnosť lektora v prostredí edukácie starších ľudí, ktoré vám v tomto blogu prinášame v prehľadnom zhrnutí. 

• Lektor potrebuje rozumieť účastníkom na viacerých úrovniach (fyzickej, psychologickej, sociálnej a emocionálnej, kultúrnej i rodovej). To vyžaduje dlhší proces prípravy ako je to pri vzdelávaní mladších cieľových skupín. 

• Lektor by mal vedieť pomôcť účastníkom, ktorí majú určite ťažkosti ešte predtým, než sami požiadajú o pomoc. Táto schopnosť predpokladá rozvinuté empatické cítenie.

• V kontexte motivácie úspešný lektor pomáha učiacim sa prostredníctvom edukácie vyriešiť ich životné problémy. Táto téza nachádza oporu tiež v jednom zo šiestich Knowlesových (1998, in: Ko, 2020) princípoch andragogiky, ktorý hovorí, že čím viac sa edukácia dotýka života ľudí, tým vyššiu hodnotu pre nich má. 

• Lektor by sa mal snažiť vytvárať a kultivovať silné vzťahy medzi ním a účastníkmi a zároveň medzi účastníkmi navzájom. 

• Lektor by mal podporovať pozitívnu klímu v skupine založenú na povzbudzovaní, pocite bezpečnosti a komfortu a neohrozenia. 

• Lektor by sa mal usilovať pochopiť a zapojiť každého účastníka individuálne do takej miery, ako to len bude možné. 

• Vo veľkej miere by mal lektor na zapojenie účastníkov využívať praktické aktivity. 

• Jedným z nových prístupov k učeniu sa je stratégia „somatického a telesného učenia (sa)“, ktorú by mal lektor využívať prostredníctvom aktivít využívajúcich fyzický vzhľad, zmysly a iné skúsenosti, ktoré zapájajú telo. 

• Vychádzajúc zo stratégie „začať so známym“ by mal lektor umožniť účastníkom vyjadriť, to čo už vedia, to, čo zažili, aby na tom v procese výučby mohol stavať. 

• Lektor by mal vedieť povzbudiť a využiť vlastnú (seba)stimuláciu účastníkov, ktorá bola identifikovaná ako najsilnejší determinant spôsobujúci rozdiely medzi účastníkmi (Callahan et al., 2003, in: Ko, 2020). 

• V priebehu vzdelávacej aktivity by lektor mal znižovať závislosť účastníkov na ňom a viac podporovať vzájomné učenie sa. 

• Využitie „pákového efektu“ (ťaženie z kapitálu niekoho iného) by mal lektor do vzdelávania preniesť pomocou skupinového vyučovania (peer teaching), prostredníctvom ktorého si starší dospelí môžu navzájom pomôcť pochopiť teoretické znalosti alebo osvojiť zručnosti. Takýto model výučby nachádza potvrdenie napríklad vo výskume Mathewsa a Straughana (2014), v ktorom až 77% účastníkov vzdelávania vo veku 50 – 74 rokov identifikovalo učenie sa s asistenciou seniora ako nápomocné k osvojeniu si učiva. 

• Lektor by mal vytvárať príležitosti pre edukantov na vzájomné odovzdávanie si skúsenosti, podporovanie sa a vytváranie vzťahov s ostatnými účastníkmi vzdelávania (Ko, 2020).